Zobrazenie webového obsahu Zobrazenie webového obsahu

Verejný priestor

 

Čo je dobrý verejný priestor sa dá jednoznačne definovať iba ťažko. Vo všeobecnosti je to ale miesto, ktoré neprináša nebezpečné aktivity, kde nájdu svoje miesto rôzne skupiny ľudí, kde sa radi zastavíme, stretávame, trávime čas, kde sa „dá niečo robiť" a to niečo si môžeme vyberať z mnohých možností. Kvalita sa prejavuje v detailoch, v manažmente v čase a priestore. Odborníci vravia, že každý kvalitný verejný priestor potrebuje 10 a viac vecí, ktoré si ľudia môžu vybrať robiť a každé mesto potrebuje 10 a viac kvalitných verejných priestorov.

Vytváranie verejného priestoru je proces, ktorý sa dá veľmi stručne opísať, že je to zmena miesta v susedstve, kde sme sa nikdy nezastavili na miesto, z ktorého sa nám nechce odísť.

Všetky používané metodiky participatívneho vytvárania verejných priestorov považujú miestnu komunitu, teda súčasných aj budúcich užívateľov priestoru, za najväčších znalcov daného miesta. Ich názory na súčasné aj možné využitie priestoru, jeho funkciu aj výzor, získané v procese plánovania (na plánovacích stretnutiach, cez prieskumy názorov, ankety, súťaže v kreslení a podobne), spracúva do formy projektu profesionálny architekt. Celý proces garantujú miestne autority, ktoré zabezpečujú najmä legitímnosť procesu plánovania, stručne: dokážu garantovať, že to, čo komunita do plánu vloží, sa aj skutočne zrealizuje.

Plánovanie nie je jednoduché a ľahké, ale ukazuje sa, že je jedinou cestou, ako predísť problémom. Miestne autority často zisťujú, že zapojiť ľudí do rozhodovania je cesta rýchlejšia a lacnejšia, ako čeliť kritike, protestom a nátlaku.

-------------------------------------------------------

Z našich doterajších skúseností, predovšetkým v rámci programu PrieStory, chápeme pojem verejný priestor takto:

1. verejný priestor - vonku, mimo budov, ich átrií či zimných záhrad. Podporu z nášho programu preto nemôžu získať projekty zamerané na stavebné úpravy v budovách materských či komunitných centrier, projekty na vybudovanie priestorov na stretnutia v školách či iných zariadeniach.

2. verejný priestor musí byť prístupný verejnosti - bezplatne a voľne, a to podstatnú časť dňa. Výsledok projektu nemôže slúžiť iba vybranej časti verejnosti, napr. členom organizácie, iba deťom určitej škôlky či obyvateľom jedného bytového domu. Prijateľná je ochrana priestoru pred zničením napr. uzamknutím na noc.

3. priestor by mal mať určitú skupinu súčasných alebo aspoň potenciálnych užívateľov - teda ľudí, ktorým na tomto priestranstve záleží, majú k nemu vzťah a po skončení projektu si ho budú udržovať. Existencia miestnej komunity je veľmi dôležitá, neosvedčilo sa túto komunitu vytvárať až počas plánovania a úprav vybraného priestoru.

4. priestor by nemal byť príliš vzdialený od ľudí - teda mal by byť v primeranej vzdialenosti od ľudí, ktorí ho budú používať. Najlepšie je, keď sa priestor nachádza v obytnej časti sídla príp. v jej blízkosti, jednak kvôli dozoru a ochrane po ukončení projektu, ale tiež kvôli existencii miestnej komunity (viac v predchádzajúcom bode). Vhodná je tiež blízkosť ďalších miest a budov podporujúcich stretávanie sa ľudí (škôlky a školy, zastávky MHD, kultúrne inštitúcie a pod.). Naopak, nevhodné sú napr. priestory, kde ľudia iba prechádzajú a nemajú dôvod sa tu zastaviť, príp. prázdna plocha úplne mimo zastavaného územia.

5. priestor by mal byť dostatočne variabilný na to, aby ho mohli jeho užívatelia upraviť podľa svojich predstáv - mal by umožňovať vytvorenie verejného priestoru podľa potrieb a názorov komunity. Priestor uprostred športového areálu umožňuje v podstate iba vytvorenie športovej zóny, nie kvalitného verejného priestoru. Predkladatelia projektov majú často detailnú predstavu o tom, čo by na vybranej ploche malo byť; musia byť však pripravení sa tejto predstavy vzdať, ak takáto potreba vyplynie z plánovania s komunitou.

6. výsledkom úpravy vybraného priestoru musia byť viditeľné zmeny - znamená to, že podporu získajú primerane veľké priestranstvá, aj vzhľadom na dĺžku projektov (1 rok) a množstvo pridelených aj dodatočných finančných zdrojov. Je možné podporiť aj úpravy väčších priestorov, v rámci nich je ale nutné špecifikovať, že bude naplánovaný väčší priestor, v rámci ktorého budú upravené v etapách menšie plochy. Je potrebné definovať, ktorá plocha bude upravená ako prvá resp. ktorá bude upravená zo zdrojov programu PrieStory.

7. vlastník či správca vybranej plochy musí súhlasiť s vytvorením priestoru pre verejnosť - projekt musí byť navyše v súlade s územnomplánovacou dokumentáciou vzťahujúcou sa k územiu. Chceme tak predchádzať prípadom, že aktivita občanov príde do konfliktu s oprávnenými vlastníckymi nárokmi alebo že upravený priestor po niekoľkých mesiacoch bude zrušený napr. kvôli výstavbe parkoviska.

8. úpravy priestoru je potrebné realizovať spôsobmi šetriacimi životné prostredie - všetci grantisti po získaní podpory uzavrú s Nadáciou Ekopolis zmluvu, v ktorej sa zaviažu pri realizácii projektov uprednostňovať prírodné materiály, rešpektovať zásady ochrany prírody a krajiny, tradičnú architektúru a technológie, nepoužívať pri úpravách plastové okná, asfaltovú strešnú krytinu, syntetické farby a laky, netradičné alebo invázne druhy rastlín. Prijímateľ grantu bude tiež musieť minimalizovať búranie alebo devastáciu pôvodných, k miestu náležiacich stavebných prvkov (oporné múriky, typické architektonické detaily a pod.), tiež výruby drevín a terénne úpravy, najmä zásahy do vodných či mokradných ekosystémov.

 

Prevzaté zo stránky Priestory.sk