Zverejňovač príspevkov Zverejňovač príspevkov

Späť

Veľký kombinátor? Nie, iba junior

Autor/ka: Peter Nedoroščík

Bolo, že to slávy a radosti – presnejšie čírej škodoradosti. Na úkor pravdepodobne viac než tisíc bratislavských Novomešťanov. Aj s video „selfíčkom" šikovníka. Nejaký junior v ňom ukazuje, že dokáže oklamať fyzické hlasovanie v participatívnom rozpočte. A že je to také prostoduché, že to dokonca dokáže aj on sám. Treba mu dať za pravdu, naozaj je podvádzanie také jednoduché.

A potom sa posunúť za jeho intelektový obzor a položiť si otázku prečo. Skôr než sa pustím do vysvetľovania, odpoviem veľmi jednoducho: pretože sa to neoplatí. Teda za predpokladu, že ste podvodníkom, ktorý pri participácii sleduje svoj vlastný prospech. Totižto rozhodovanie o tom, ako sa naloží s časťou našich daní v rámci participatívneho rozpočtu na Novom Meste, je relatívne komplikované. Rozdelili sme ho do troch častí. Každý z procesov rozhodovania má navyše inú váhu. Okrem fyzického hlasovania, ktoré má 40 percentnú váhu, a internetového, ktoré má 10 percentnú váhu, zahŕňa aj takzvané verejné zvažovanie. Jeho váha v celkovom rozhodovaní je 50 percent. Takto sa rozhoduje o poradí projektov, ktoré vo voľnom čase navrhli ľudia, ktorí si myslia, že môžu ostatným ponúknuť niečo zmysluplné a verejnoprospešné, na čo by sa dala minúť časť našich spoločných peňazí. Ak teda vezmeme do úvahy podvodníka, ktorému nejde o nič iné, len vytiahnuť z novomestského rozpočtu peniaze vo svoj vlastný prospech – tu treba podotknúť, že ide o maximálne 5 tisíc eur, musí sa naozaj namáhať. Povedzme, že si najme nejakého juniora, aby vyplnil desiatky hlasovacích lístkov s falošnými menami v jeho prospech – teda na podporu jeho projektu. A dostaví sa prvý zádrheľ. Aby bol hlasovací lístok platný, musíte zaškrtnúť minimálne štyri projekty, takže nevyhnutne musíte podporiť aj konkurenčné projekty. Netreba na to doktorát zo štatistiky, aby sme mohli skonštatovať, že napriek tomu ste štyridsať percentný víťaz. V každom prípade nie na celej čiare, pretože ste výdatne podporili aj konkurenciu. Túto prekážku možno úplne obísť tak, že si najmete štyroch ľudí, ktorí sú schopní napísať zmysluplný projekt a k tomu juniora, ktorý zvládne vypĺňať hlasovacie lístky s falošnými menami.

Ste štyridsať percentný víťaz na celej čiare, lenže pred vami stojí verejné zvažovanie projektových koordinátorov. O čo ide? Zjednodušene povedané o moderovanú diskusiu, v rámci ktorej sa najprv stanovia kritéria, podľa ktorých sa posudzujú projekty a na základe nich sa potom bodujú. Verejné zvažovanie je v poradí štvrté stretnutie projektových koordinátorov a na tých predchádzajúcich sa toho dozvedia naozaj veľa – o projektoch ostatných účastníkov i o potrebách a problémoch Nového Mesta. Aj preto viem garantovať, že niekoľko desiatok ľudí, ktorí pripravili osemnásť projektov pre tohtoročný participatívny rozpočet by juniorské – alebo povedzme rovno detinské manipulácie, dokázalo odhaliť. Dovolím si tvrdiť, že do problémov by sa dostal aj Ostap Bender, legendárna postava spisovateľov Iľfa a Petrova známa aj ako veľký kombinátor. Na svoje manipulácie totiž využíval predovšetkým neznalosť ľudí a strach z autorít, teda dva nedostatky, ktoré sa procesy participácie snažia napraviť. V skratke podstupovať celú túto tortúru kvôli piatim – a dokonca ani kvôli dvadsiatim tisíckam sa neoplatí. Je vysoko pravdepodobné, že sa to nepodarí.

V jednej veci však juniorovi treba dať za pravdu. Rozhodovanie v participatívnom rozpočte nie je – ak si vypožičiame terminus technicus od architektov, „blbuvzdorné". Totižto ak chcete vo verejnom priestore inštalovať akýkoľvek immobiliár, či už lavičky, preliezky alebo čokoľvek iné, musíte pri použitom materiáli brať do úvahy, že sa skôr či neskôr objaví niekto, kto sa ho pokúsi zničiť. Len tak, zo zlomyseľnosti. Zväčša to zvyšuje náklady inštalovaných vecí. A rovnaké je to aj pri participatívom rozpočte. Môžete do fyzického hlasovania zaviesť ochranné prvky. Účinné a pritom také jednoduché, že by ich mohol navrhnúť aj sám junior. Stálo by to však peniaze navyše. A myslím si, že sa to neoplatí. Nové Mesto Bratislava má rovnako ako akákoľvek iná lokalita, len obmedzené množstvo zlomyseľných „blbcov" s dostatkom času na takéto aktivity, takže vzdorovať im navyšovaním peňazí na procesy sa neoplatí. Pripúšťam však, že sa môžem mýliť.

A na záver ešte jedna vec. Junior nás v návale eufórie a škodoradosti, že existuje video, na ktorom je on sám ako šikovník, vyzval, že by sa chcel zúčastniť spočítavania hlasov v tohtoročnom participatívnom rozpočte. Nemožno samozrejme tvrdiť, že každý podvodník je hneď aj zlodej, ale predsa len zvýšená opatrnosť je namieste. Predpokladám teda, že tak spravil preto, aby sa po falšovaní pokúsil aj odcudziť nejaké hlasovacie lístky. Samozrejme s tým, že by o tom natočil video a opäť nás obvinil z neschopnosti. Troška infantility v živote nezaškodí, ale naozaj len troška. Takže: junior, ste pozvaný, avšak len za predpokladu, že, identifikujete hlasovacie lístky, ktoré ste sfalšovali a celý čas pritom budete mať ruky za chrbtom. V opačnom prípade asi naozaj budeme musieť do fyzického hlasovania zaviesť ochranné prvky a zaplatiť ich - takpovediac juniorskou dodatočnou daňou za participáciu. Ak Vám naozaj záleží na Novom Meste tak veľmi, ako to proklamujete, mohli by ste ju samozrejme uhradiť sám. Chránili by ste participatívny rozpočet pred sebou samým. A mohli by ste natočiť video, aké to je byť užitočný.

Text je reakciou na pokusy o falšovanie výsledkov participatívneho rozpočtu v Bratislave Novom Meste:
http://dragun.blog.sme.sk/c/406811/rozpravka-otransparentnosti-pre-novomestanov.html?ref=tit

https://www.facebook.com/groups/563250627130868/permalink/846277265494868/

Obrázok: By Rartat - Own work, Public Domain

Priemerne (0 Hlasy)