Zverejňovač príspevkov Zverejňovač príspevkov

Späť

Orbán a tragédia žiab

Autor/ka: Zoltán Barotányi

Mierový pochod číslo dva pri príležitostí národných osláv priniesol z každého pohľadu len akýsi papierový výsledok. Celkom početný dav vzdal úctu a ľudia sa cítili vo vzájomnej blízkosti dobre. Navyše sa stretli s jednoznačným vyjadrením východoeurópskej solidarity – v podobe niekoľko tisíc poľských (a zopár litovských) turistov – demonštrantov, ktorí navštívili Maďarsko. Kultúrny program a povinný program prispôsobený vystúpeniu premiéra mal len akoby sekundárny význam (keď odhliadneme od naivnej sakrálnosti podujatia), a navyše pôsobil dosť amatérsky, aj keď k tomu prispeli zjavné nešťastné okolnosti.

Uvedomujeme si, že je dosť únavné zaoberať sa analýzou obsahu politických textov odverklíkovaných pri príležitostí celonárodných osláv. Pomaly by sme však mali zobrať do úvahy, že takéto oslavy so všetkými idealistickými výlevmi u nás slúžia práve na tento účel – rovnako ako Veľká noc na masové opíjanie sa a na riadenie áut alebo bicyklovanie pod vplyvom alkoholu. Nuž, aj naši rečníci sa práve s touto požiadavkou chystali osloviť dav, ktorého masový charakter sám osebe nesie posolstvo pre voličov i pre volených poslancov: legitimita strany a vlády je aj naďalej nedotknuteľná a o ich podpore nemožno ani zapochybovať. Keby volič vládnej strany sledoval rečníkov, ktorí sa pred neho postavili, ako fajnšmeker alebo znalec rétoriky, mohol by skonštatovať, že József Szájer fungujúci ako predkapela zmietol šéfa zo scény. Niežeby to, čo vravel, malo nejaký zmysel. On len oveľa hutnejšie, ohromujúcejšie a transparentnejšie a s úmyslom odraziť euroskeptické nálady šíriace sa vo fideszovských kruhoch (aj prostredníctvom spriatelených médií) predniesol diétne jedlo pozostávajúce z poloprávd a – ehm – lží, ktoré zvyknú servírovať oddaným fanúšikom bez akejkoľvek sebareflexie.

V porovnaní s ním bol Orbán ešte nevýraznejší – čo v tomto prípade možno vysvetliť dobre počuteľnou infekciou horných dýchacích ciest, ktorá napadla už aj jeho hlasivky (s laryngitídou by sme sa nemali zahrávať!). U premiéra to vyzeralo ako rutina, keď sme po desiatich minútach mali pocit, že okamžite odkopne stojan s mikrofónom, prestane rečniť a odíde domov, aby si sám seba pozrel v televízii. On však nabral novú silu a zostal! Z jeho reči (z ktorej v súlade s danou príležitosťou opäť brnkal na revolučné a dokonca na antikolonialistické struny) dokonale chýbalo čokoľvek nové alebo akákoľvek pointa. Je však pravdou, že tieto veci boli vynechané zámerne, aby verejnosť vedela, kedy má zajasať. Najsilnejšie vety mal v úmysle vypustiť v súvislosti s Maďarskou národnou bankou: napríklad vetu o tom, že triezvy človek nezverí kľúče od komory svojmu susedovi. Absolútna nezrozumiteľnosť takýchto prirovnaní sa však, bohužiaľ, nijako nevyriešila tým, že maďarským revolúciám s prednastavenými, na seba nadväzujúcimi príbuznými významami (pre slabších: v súčasnosti prežívame tretiu revolúciu) poskytla interpretačný rámec vulgárna marxistická teória formácií s bezcennými a irelevantnými kategóriami (tie akosi dokonale zapadajú medzi staré maďarské pravicové legendy s osviežujúco nekonzistentným obrazom sveta).  Treba však zdôrazniť, že toto všetko – zatiaľ – ani na okamih neznižuje rečnícke úspechy premiéra: pre jeho voličov, ktorí sa správajú skôr ako fanúšikovia, je dôležitejšie sprostredkovanie akéhosi neurčitého pocitu – a to sa mu podarilo. Väčším problémom je, keď tieto nezrozumiteľné kategórie, zmätené a nesúrodé texty ovládnu postoje menej nadšeného vonkajšieho sveta a určia jeho rozhodnutia a činy. Osud krajiny potom bude rovnaký ako osud pomaly uvarenej žaby spomínanej v súvislosti s daňovým otroctvom ohrozujúcim jednotlivca a štát – tá sa cíti medzi svojimi vynikajúco, až na to, že do polievky idú všetky spolu. A spolu s nimi aj my ostatní.

Preložila Judita Takáčová

Fotografia: HeatherW

Zdroj: Magyar Narancs http://magyarnarancs.hu/velemeny/orban-79226
Priemerne (0 Hlasy)