Manifesto Manifesto

Slovak utopian manifesto

Autor/ka: Utopia

Namiesto vzdušných zámkov slovenská utópia

Naša spoločnosť sa atomizuje a komodifikuje – aspoň tak sa vyjadruje veľká časť sociálnych vedcov. Nech tieto slová znejú akokoľvek komplikovane, ich obsah je jednoduchý. Znamenajú asi toľko, že človek seba a svet chtiac-nechtiac vníma ako tovar a že jeho život, prežívanie a túžby sa izolujú a majú sa stať výlučne jeho vlastnou záležitosťou. Tento trend sa prejavuje vo všetkých aspektoch života, počnúc intimitou a končiac oblasťami, ktoré sa ľudská spoločnosť vo väčšine svojej histórie usilovala viac alebo menej úspešne riešiť kolektívne. Ide predovšetkým o tri riziká, ktorým je vystavený počas svojho života každý jednotlivec: starobu, chorobu a hlúposť. Pre mnoho ľudí sa tak stalo úplnou samozrejmosťou presvedčenie, že zdravie, vzdelanie a opatera v starobe je tovar, ktorý si kúpia a skonzumujú, a že množstvo tohto tovaru nahonobeného počas života je len ich vlastnou zodpovednosťou.

Použiť v tomto kontexte privlastňovacie zámeno „naša", napríklad v slovnom spojení „naša spoločnosť" je nielen nepatričné, ale dokonca aj podozrivé. Do slovníka neslušných výrazov sa postupne dostávajú všetky slová a frázy, ktoré neuprednostňujú trh (komodifikáciu) a špecifickú individuálnu snahu jednotlivca (atomizáciu). Veď už len samotné slovo utópia, utopistický, sa dá preložiť ako nemiestny! Zatiaľ takýto slovník nevznikol – možno len preto, že slovníky nebývajú individuálnym počinom a zostavuje ich kolektív autorov, ale sme presvedčení, že ak vznikne, bude v úvode obsahovať inštrukcie takéhoto typu: Nevarte a nejedzte doma, ničíte pracovné miesta v gastronómii. Nespite doma, pretože budú stagnovať hotelové služby. Nesexujte, ruinujete zábavný (porno) priemysel, čiže umenie. Alebo možno nakoniec aj: Nevychovávajte vlastné deti, poškodzujete tým obchod s adopciami aj obchod s orgánmi. Čo k tomu dodať - tým všetkým bránite univerzálnemu reprezentantovi jedinej možnej ľudskej slobody, ktorej sa aj u nás už zopár rôčkov hovorí "trh".

Jedným z privilegovaných slov tohto slovníka bude určite aj slovo utópia, ktoré už dnes slušný (rozumej: ako tak úspešný a zatiaľ aspoň vo svojich politických presvedčeniach výdatne komodifikovaný a atomizovaný) človek do úst nevezme. A keď ho aj začuje, dá poriadne ostentatívne najavo nechuť a pohŕdanie.

Takže prečo sme si zvolili názov utópia.sk? Práve preto – aspoň sčasti. Podstatnejšie sú však tri iné dôvody. Prvým a asi najpodstatnejším je skutočnosť, že každý človek je vo svojej podstate utopista. Jednou z najdôležitejších ľudských potrieb je predsa dať svojmu životu zmysel. Preto dennodenne vynakladá úsilie o vytvorenie lepšieho sveta, minimálne vo svojich snoch. Pre väčšinu ľudí sa táto snaha našťastie ani zďaleka nekončí zarábaním peňazí a konzumáciou. Mnohí svoje úsilie pretavujú do rozličných aktivít, projektov a združení, ktoré pracujú na vylepšovaní situácie napr. marginalizovaných skupín, chorých a bezbranných ľudí, dbajú a bojujú za ochranu prírody či za skvalitnenie svojho bezprostredného okolia alebo zefektívnenie lokálnych inštitúcií. Aj tieto aktivity a združenia však ovplyvňuje trend, ktorý tlačí na jednotlivcov. Sú atomizované a často sa ohraničujú len na lokálne miesto a konkrétnu činnosť, o ktorej málokto vie a nemôže ju tak podporiť. A taktiež sa musia komodifikovať a svoje aktivity zabaliť ako tovar. To, čo by ich pred týmito vplyvmi mohlo aspoň trochu chrániť a zároveň im dať väčší potenciál, je spoločné miesto, kde by si mohli vymieňať skúsenosti a informácie, získavať novú inšpiráciu a vytvárať širšie koalície pri presadzovaní vlastných cieľov.

A práve tento fakt vedie k druhému dôvodu, prečo sme sa rozhodli pre názov utópia.sk. Toto slovo znamená nemiesto, respektíve miesto, ktoré fyzicky neexistuje. Jedným z našich cieľov a zároveň jednou z prvých aktivít je vytvorenie internetového portálu, čiže virtuálnej entity – (ne)miestom spájajúcim konkrétne miesta a aktivity. Zatiaľ čo prvé utópie vychádzali z predpokladu, že skutočný svet má príliš veľa chýb a preto je nepoužiteľný, my sme presvedčení, že v skutočnom svete je veľa dobrého. Len sa málokedy dostane do centra pozornosti. Zatiaľ čo utopisti vytvárali „lepšie svety" na izolovaných neexistujúcich miestach ako „dokonalé" projekty, my chceme spájať a rozvíjať konkrétne „malé lepšie svety - utópie", ktoré sa realizujú za oknami našich domov – zväčša bez toho, aby sme si ich vôbec všimli.

Tretí dôvod sa opiera o presvedčenie, že tieto malé utópie nemusia fungovať len ako lokálne opravy problémov – ako symptomatologická liečba dnešných chorôb, ale že sa môžu stať návodmi, ktoré jednotlivé problémy pošlú do histórie preto, že im jednoducho budú predchádzať. Ich spájaním a vzájomnou komunikáciou môže vzniknúť nový model spoločnosti ako výsledok úsilia zdola. Naším cieľom nie je dokonalý svet, ale nechceme zostať pri opakovaní vraj definitívnej „múdrosti", že naša spoločnosť síce nie je dokonalá, ale nikto lepšiu nevymyslel (a ani sa vraj vymyslieť nedá). Nechceme len počúvať o vzdušných zámkoch, ktoré sľubujú, že ak našu ekonomiku dáme do rúk zahraničným investorov, budeme prosperovať, a ak našu politiku vložíme do rúk politických strán, budeme demokratickí. Nič z toho sa nenaplnilo a takýmto spôsobom sa ani nenaplní.

Jednoducho a v skratke: Namiesto vzdušných zámkov chceme realizovať slovenskú utópiu.

Našim najväčším politickým problémom nie je Robert Fico či Ivan Mikloš, Smer či SDKÚ. Nie je ním ani nedostatok politickej kultúry alebo akékoľvek iné nedostatky a chybičky krásy, ale samotný politický systém, ktorého logickým dôsledkom je vláda politických strán, ktoré nie sú ničím iným ako biznis projektom pre úzku skupinu zainteresovaných. Preto je nevyhnutné hľadať, vytvárať a realizovať modely lokálnej a priamej demokracie.

Naším najväčším ekonomickým problémom nie sú nadnárodné korporácie, štát ako „zlý vlastník", (ne)dostatok regulácie, či „nenažraní" burzoví makléri, ale samotný ekonomický systém, ktorý uvedené javy odmeňuje a podporuje. Preto je nevyhnutné hľadať, vytvárať a realizovať alternatívne ekonomické modely a štruktúry.

Naším základným cieľom je preto vytvorenie demokratického hnutia zdola, ktoré nemá ambíciu vytvárať ani „slušnejšiu" politickú stranu ani expertnú skupinu smerujúcu k vytvoreniu „lepšej" mocenskej elity. Z týchto dôvodov sa utopia.sk hneď na úvod svojej existencie pokúsi realizovať tieto dva kroky:

A/ Bude fungovať na princípe kooperatívu a bude sa podieľať na procese vytvárania modelu pre IT kooperatív (združenia živnostníkov podnikajúcich v IT oblasti);

B/ Bude realizovať iniciatívu za participatívny rozpočet mesta Bratislava, ktorého cieľom bude zaviazať mestskú samosprávu k umožneniu využiť časť mestského rozpočtu na základe požiadaviek občanov;

Motiváciu a ciele projektu utópia.sk tvoria nasledujúce východiská:

  • Ľudská prirodzenosť je skrz-naskrz utopistická, pretože človek túži dať svojmu životu zmysel a pretvárať seba a svet tak, aby sa z jeho pohľadu stal lepším;
  • Ľudská prirodzenosť je skrz-naskrz spoločenská, pretože človek túži žiť vo vzťahoch, ktoré majú povahu blízkosti, vzájomnosti a intimity. Preto je jednotlivec vždy členom niekoľkých skupín zároveň, na základe ktorých si vytvára vlastný sebaobraz a sebaporozumenie;
  • Ľudská prirodzenosť je skrz-naskrz aktívna a túži po moci. Spôsob, akým sa aktivita a moc realizuje, je vždy daná kultúrou a pravidlami spoločnosti, v ktorej žije. Napriek rôznorodosti týchto pravidiel sa dá s istotou povedať, že človek viac túži po tom, aby bol užitočný a akceptovaný, než aby víťazil a bol prvý;
  • Ľudská prirodzenosť je skrz-naskrz empatická. Schopnosť vciťovať sa spolu so snahou o aktivitu a moc vzbudzujú v človeku túžbu pomáhať a byť solidárny;
  • Ľudská prirodzenosť sa vyznačuje tvorivosťou a vynaliezavosťou, preto človek nevyhnutne k životu potrebuje slobodu, zároveň však nedokáže žiť bez istoty a bezpečia, ktoré si nikdy nedokáže zabezpečiť sám, ale len v spolupráci s inými ľuďmi;
  • Najdôležitejšou ľudskou vlastnosťou je jej neuveriteľne variabilný potenciál, ktorého realizácia v konkrétnom ľudskom živote vždy bezprostredne vyplýva zo životnej skúsenosti jednotlivca a spoločnosti, ktorej je súčasťou. To je najdôležitejší dôvod, prečo sa ľudská prirodzenosť môže „zhovadiť" do rôznorodých nechutných podôb, ktoré sa však vždy vyznačujú nepriateľským postojom a snahou profitovať na úkor iných;

Z nich odvodzujeme nasledujúce princípy:

1. Akákoľvek nadvláda človeka nad človekom je minimálne podozrivá, vo väčšine existujúcich prípadov však neopodstatnená a preto neakceptovateľná.

2. Nerovnosť na základe pohlavia, rasy, etnicity alebo svetonázoru je neprijateľná.

3. Rovnosť šancí nemôže byť len formálnym právom v zákonoch, ale musí byť skutočnosťou pre každého člena spoločnosti.

4. Základnou ľudskou interakciou nie je obchodná transakcia, ale reciprocita, ktorá neočakáva priamu výmenu „tu a teraz", ale v dlhodobom horizonte a neviaže sa priamo na aktérov interakcie.

5. Súťaživosť má svoje miesto aj význam, ale spolupráca je omnoho lepšia.

6. Jednotlivec má práva a hodnotu sám o sebe, avšak človek sa stáva človekom len v rôznorodých vzťahoch s inými ľuďmi. Bez nich slová "právo" a "hodnota" strácajú význam.

7. Základným princípom slobodnej a dlhodobo sa rozvíjajúcej spoločnosti je samospráva, ktorá sa viaže na lokálne komunity a vzťahuje sa nielen na politické, ale aj ekonomické právomoci.

8. Neexistuje nijaký konkrétny politický a ekonomický model, ktorý by bol najlepší a preto všeobecne aplikovateľný, a už vôbec nie násilím. Evolúcia ako hybný mechanizmus života jednoznačne ukazuje, že základom života je rôznorodosť – prežitie ľudstva a vôbec živých organizmov sa bezprostredne viaže na túto vlastnosť.

9. Ekonomický model, ktorý nerešpektuje obnoviteľnosť prírodných zdrojov je neprijateľný.

10. Existujú však princípy, o ktorých sme presvedčení/é, že by sa mohli stať spoločným základom rôznych spoločností a ktoré sme vymenovali vyššie.

Novinky Novinky

ABCD – rozvoj vlastnými silami I.

ABCD – rozvoj vlastnými silami I.

Asset-Based Community Development, teda komunitný rozvoj založený na lokálnych zdrojoch je, ako uvádza stránka ABCD inštitútu, komunikačná stratégia, ktorá využíva  individuálne schopnosti a zručnosti občanov pre vybudovanie silnejšej komunity a pre zabezpečenie jej udržateľného rozvoja. Inštitút ABCD dnes pôsobí na akademickej pôde, ale najmä v teréne, teda priamo v komunitách, ktoré sa dostali do ťažkostí.

Občianske rady II.

Občianske rady II.

Prvá časť venovaná občianskym radám popisovala mechanizmus ich činnosti. Druhá časť ukazuje dva konkrétne príklady z regionálnej a krajinskej úrovne. Ak som v prvej časti spomínal, že rámcové a mocenské nástroje tohto mechanizmu participácie sú obmedzené, nasledujúce riadky ukazujú, že to neplatí o jeho obsahu, ktorý je najmä v slovenskom kontexte skutočne radikálny.

Občianske rady I.

Občianske rady I.

Občianske rady sú relatívne novou formou participácie, ktorej iniciátorom sú politické štruktúry. Tento fakt predznamenáva aj mieru participácie, ktorou tento mechanizmus disponuje. Moc plne zostáva v rukách exekutívy a volených zástupcov a občiansky sektor navrhuje, ako s ňou možno naložiť. V prvej časti textu o občianskych radách sa možno dočítať o základných mechanizmoch a konkrétnom príklade na lokálnej úrovni, presnejšie pri riešení problémov v škole. Druhá časť sa bude venovať príkladu celokrajinskej občianskej rady v rakúskej spolkovej republike Voralberg a regionálnej občianskej rade v Pielachtale.

Príručka participácie – spoločne vytvárať budúcnosť

Príručka participácie – spoločne vytvárať budúcnosť

Jestvujú aj ťažšie vysloviteľné a uchopiteľné slová ako participácia, ale nie je ich veľmi veľa. Na základe spätných väzieb, ktoré sme za posledný rok pri rozvíjaní občianskej participácie dostali, sme sa rozhodli pripraviť krátky seriál článkov o participácii a jej rôznych podobách.

Úvodný text je prekladom vybraných častí z príručky, ktorú vydalo rakúske ministerstvo životného prostredia v spolupráci s Rakúskou spoločnosťou pre životné prostredie a techniku. Príručka participácie sa venuje základným pojmom a súvislostiam týkajúcim sa participácie. Hovorí o základných politických krokoch a dokumentoch, ktoré otvárajú samosprávy pre občanov a aspoň čiastočne sa tak pokúšajú naplniť slovo samospráva jeho skutočným významom.

utopia.sk

Projekty participatívnych komunít 2012 - BA

Dňa 21. júna 2012 sa v Kultúrnom centre Dunaj v Bratislave uskutočnila verejná prezentácia projektov pripravených v rámci participatívneho rozpočtu pre tento rok. Príprava projektov prebiehala od apríla na pravidelných stretnutiach jednotlivých komunít a zapojiť sa do nej mohol ktokoľvek, kto mal záujem. Rozhodnutie o tom, ktoré projekty získajú podporu z mestského rozpočtu, bude výsledkom verejného zvažovania delegátov komunít na zhromaždení, ktoré sa uskutočnilo 28. júna 2012 a verejnej ankety, v ktorej ste mohli hlasovať do 22. júla 2012.

Neúspech vojny proti drogám v Latinskej Amerike

Neúspech vojny proti drogám v Latinskej Amerike

Na regionálnom summite v Antigue (Guatemala) sa zišli tri hlavy štátov Strednej Ameriky: prezidentka Kostariky Laura Chinchilla, prezident Panamy Ricardo Martinelli a prezident Guatemaly Otto Pérez Molina. Summit zvolal prezident Guatemaly, aby mohli prediskutovať alternatívy k politike prohibície. Hovorili priamo o ukončení súčasnej podoby vojny proti drogám. Ich skúsenosť totiž jednoznačne ukazuje, že Strednú Ameriku zanechala vojna proti drogám doničenú násilím a zločinom. Povedané slovami prezidenta Molinu: „Uvedomili sme si, že 40 rokov trvajúca stratégia boja proti pašovaniu drog zlyhala. Musíme sa poobzerať po nových alternatívach."

Participatívny rozpočet pre Bratislavu 2012 – verejná prezentácia projektov

Participatívny rozpočet pre Bratislavu 2012 – verejná prezentácia projektov

Dňa 21. júna 2012 sa v Kultúrnom centre Dunaj na Nedbalovej ulici č.3 v Bratislave uskutoční prezentácia projektov pripravených v rámci participatívneho rozpočtu pre rok 2012. Podujatie sa začne o 17:00 a potrvá približne dve hodiny. Jeho cieľom bude predstaviť výsledky práce jednotlivých participatívnych komunít širokej verejnosti.

Bratislava zbytočne prišla o najhodnotnejšiu industriálnu pamiatku – Cvernovú továreň

Bratislava zbytočne prišla o najhodnotnejšiu industriálnu pamiatku – Cvernovú továreň

Klub ochrany technických pamiatok (KOTP), v spolupráci s iniciatívou Bratislava otvorene (BAO) oznamuje verejnosti, že v sobotu 16. 6. 2012 prišla Bratislava o posledný kompletne a komplexne zachovaný industriálny areál zo začiatku 20. storočia, navyše s veľkou mierou autenticity, v dobrom technickom stave a s veľkým potenciálom na adaptáciu a nové využitie: historickú Uhorskú cvernovú  továreň na Páričkovej, Svätoplukovej a Košickej ulici („Cvernovka").

Na zoznam nezmyselne zničených unikátnych technických pamiatok Bratislavy tak ku Kablovke, Gumonke, Danubius-Elektrik, Tabakovej továrni a mnohým ďalším pribudla aj Cvernovka, ktorá bola do soboty 16. 6. najhodnotnejšou dochovanou pamiatkou tohto druhu v hlavnom meste. Z rozsiahleho fondu tohto typu historického kultúrneho dedičstva, na ktoré mohli byť Bratislavčania hrdí, tak zostalo len torzo - pár solitérov vytrhnutých z kontextu.

Titanic, najvýstižnejšia metafora Brazílie

Titanic, najvýstižnejšia metafora Brazílie

O tom, či je Titanic, ktorý klesol na morské dno pred sto rokmi, najlepšou metaforou sveta, sa dá diskutovať. Ale to, že je najlepšou metaforou Brazílie, sa zdá nespochybniteľné. Malé vysvetlenie: Titanik sa potopil a skončil; Brazília v klamlivom zdaní svetovej veľmoci (šiesta najväčšia ekonomika sveta) sa síce hospodársky rozrastá, no zároveň sa každodenne vyčerpáva vlastnými protirečeniami a ranami, zvýrazňujúc svoj prvotný hriech spáchaný otrokárskym drancovaním a všetkými nešťastnými následkami, ktoré z neho vyplynuli: sociálne, ekonomické a kultúrne nerovnosti, autoritárstvo, vylučovanie obrovských častí obyvateľstva, štruktúrované, individuálne a inštitucionálne násilie, a tak ďalej.

Mimovládne organizácie dokumentujú skryté náklady PPP projektov naprieč Európou

Mimovládne organizácie dokumentujú skryté náklady PPP projektov naprieč Európou

Medzinárodná sieť CEE Bankwatch Network tento týždeň spustila nové webové stránky, ktoré prinášajú kritickú analýzu využívania projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP) pri budovaní verejnej infraštruktúry, napríklad ciest, nemocníc a zásobovania vodou. Stránky v anglickom jazyku obsahujú prípadové štúdie problémových projektov v Európe, vrátane slovenskej diaľnice D1.