Späť

Rôzne druhy participatívneho rozpočtu

Autor/ka: Ruth Jackson

Na konci januára som mala prednášku na medzinárodnej konferencii o participatívnom rozpočte, ktorá sa konala v Berlíne. Konferencia bola veľmi zaujímavá a stretla som tam veľa ľudí, ktorí sa participatívnym rozpočtom zaoberajú po celom svete a o ktorých som dovtedy len počula alebo si s nimi vymenila elektronickú poštu. Čo ma však skutočne ohromilo, bolo poznanie, ako je participatívny rozpočet v rôznych častiach sveta odlišný.

Samozrejme, nikdy som si nemyslela, že by bol všade rovnaký. Obvykle hovorievame, že náš britský participatívny rozpočet je úplne iný, ako je v iných krajinách Európy. Zásadne to vyplýva z príčin, pre ktoré sa participatívny rozpočet v niektorých britských mestách uchytil, a z toho, kto sa na tom podieľal. A veľkú úlohu pri formovaní podoby participatívneho rozpočtu zohráva náš mimoriadne centralizovaný štát, ktorý čo najväčšmi obmedzuje verejné šírenie myšlienok, že ľudia majú mať právo spolurozhodovať o lokálnych rozpočtoch.

 
Spočiatku som si myslela, že môj údiv z fungovania participatívneho rozpočtu v Nemecku vyplýva z jazykovej bariéry. Vôbec nehovorím po nemecky a angličtina mojich nemeckých kolegov bola pomerne obmedzená. Zdalo sa mi, že hovoríme o niečom úplne inom. Potom som však pochopila, že sme hovorili o tom istom, celkom sa však líšili procesy, akými sa uplatňuje participatívny rozpočet a najmä príčiny, pre ktoré sa uplatňuje.

Nemecký participatívny rozpočet predstavuje podľa mojej mienky rozpracovanejšiu formu rokovaní o rozpočte. Uplatňuje sa v záujme modernizácie služieb. Jeho hlavnou motiváciou nie je chudoba, ako to býva v mnohých iných prípadoch, a ľudia sa aj menej osobne stretávajú. V Nemecku je kľúčovým momentom používanie internetu, pretože zaťahovanie ľudí do určovania rozpočtových priorít je súčasťou modernizácie služieb. Ak zapojíte ľudí do internetovej siete, môžu sa vyjadrovať vtedy, keď sa im to časovo hodí. Keď som hovorila o zapájaní rôznych tzv. ťažko zapojiteľných skupín obyvateľstva prostredníctvom komunitných zástupcov a existujúcich lokálnych sietí (napríklad oslovovať moslimských duchovných, aby myšlienku PR šírili medzi svojimi veriacimi, alebo moslimské ženy, ktoré by sa sústredili na ďalšie ženy, a pod.), v miestnosti začali všetci takmer lapať po dychu. Pre nás je to čosi prirodzené, azda najprirodzenejšie, pre nich to však bola zásadne nová myšlienka. Kvôli tomu totiž ich PR neexistuje.


Nemecký participatívny rozpočet nezahŕňa priame rozhodovanie zo strany občanov. Všetky názory a pripomienky smerujú k členom mestskej rady a na základe nich rozhodujú sami, berúc do úvahy aj výsledky porád a diskusií. Preto si skôr myslím, že by sme v takomto prípade mali hovoriť o rozpočtovej konzultácii.


Ernesto Ganuza zo Španielska hovoril o PR v Seville. Základným zmyslom tamojšieho participatívneho rozpočtu je zmierňovanie chudoby prerozdeľovaním majetku chudobnejším ľuďom a susedstvám. Kritériom pre rámcovanie rokovaní o prioritách a projektoch je sociálna spravodlivosť. Sledujú podobný proces ako brazílske mesto Porto Alegre, kde sa myšlienka participatívneho rozpočtu zrodila a začala uplatňovať. Tomuto modelu dokážeme vo Veľkej Británii lepšie porozumieť, pretože spôsoby rozdeľovania hlavných zdrojov do zásadných služieb je aj našou prioritou.

Zaujímavý príspevok mal George Matovu z Ugandy, ktorý rozprával o podobách participatívneho rozpočtu v takmer celej Afrike. V Afrike (hoci asi nie je veľmi správne zovšeobecňovať to na celý kontinent) sa oveľa viac sústredia na transparentnosť vlád, boj s vládnou korupciou a vytváranie väčšej rodovej rovnosti. Africké procesy sa venujú práve týmto otázkam väčšmi ako len samotnej ekonomickej chudobe. V porovnaní s Veľkou Britániou sú otázky korupcie a rodovej nerovnosti v afrických krajinách pálčivejším problémom.

Keďže je participatívny rozpočet v toľkých krajinách taký rôzny a uplatňujú sa také odlišné procesy na riešenie takých odlišných javov, prišla mi na um otázka, v ktorom bode prestáva byť participatívny rozpočet participatívnym rozpočtom? Alebo, ak je to všetko participatívny rozpočet, ako máme odlišovať medzi rôznymi postupmi a cieľmi tak, aby sme nezískali pocit, že sme sa stratili v preklade? Otázku som si zodpovedala tak, že PR sa vždy musí prispôsobovať lokálnym okolnostiam a lokálnym potrebám a nezaoberať sa príliš otázkou, čo ním ešte je alebo už nie je. Mali by sme sledovať aj iné participatívne procesy a ciele, vrátane transparentnosti mestskej a štátnej politiky a toho, či sa zdroje naozaj prerozdeľujú tým, ktorí to najväčšmi potrebujú, alebo ktorej komunite ako celku. Participatívny rozpočet má pravdepodobne oveľa väčší potenciál, ako sa nám doteraz zdá, a preto by sme sa nemali sústrediť len na to, čo môžeme robiť teraz, aby nám príležitosť urobiť viac nepretiekla pomedzi prsty.


Preložila Silvia Ruppeldtová

Zdroj: Participatory Budgeting http://www.participatorybudgeting.org.uk/blog/different-types-of-pb...what-is-pb-really-by-ruth-jackson/
Priemerne (0 Hlasy)


Porto Alegre Porto Alegre

Veselý prístav Bratislava

Autor/ka: Silvia Ruppeldtová

Stop urbicíde – genocíde mesta!


Video je bez zvuku!

Chceme naspäť naše mesto, chceme mesto na život, nie nocľaháreň unavených existencií terorizovaných svojvôľou morálnych a kultúrnych ignorantov. Je stále viac tých, ktorí sú nespokojní. To, čo sa dnes usiluje robiť PETÍCIA by pokojne zvládla aj DEFENESTRÁCIA. To znamená, že nerieši NIČ.
Preto: Nestačí voliť. Nestačí písať petície. Nestačí hádzať symbolický hrach na steny magistrátu. Nestačí zdvorilo preukazovať svoj nesúhlas za dverami rokovacej siene začlenení do kategórie aktivistov, ktorou mestskí byrokrati tak arogantne opovrhujú.
Mesto je naše, nie ICH.
Oni nám nesmú VLÁDNUŤ, oni sú na to, aby nám SLÚŽILI.
Nestačí protestovať.
Treba zmeniť systém.
Chceme PARTICIPATÍVNY ROZPOČET PRE BRATISLAVU!

Zdroj: Utopia https://utopia.sk/wiki/display/porto/Porto+Alegre

Z dielne Porto Alegre Z dielne Porto Alegre

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Bratislavu - príklady zo zahraničia

Silvia Ruppeldtová hovorí o rozličných mechanizmoch participatívneho rozpočtu využívaných v mestách Porto Alegre, Saint-Denis a Lisabon.

Lisabon, prvé európske hlavné mesto, ktoré zaviedlo celoplošný participatívny rozpočet

Lisabon, prvé európske hlavné mesto, ktoré zaviedlo celoplošný participatívny rozpočet

Hlavné mesto Portugalska sa svojim obyvateľom a návštevníkom hrdo a oprávnene predstavuje ako „princezná Teja". O Bratislave sa tiež dlho a oprávnene hovorilo ako o „krásavici na Dunaji", ako o „malom slovenskom Paríži", či ešte dávnejšie ako o „najkrajšom meste Horného Uhorska". Podobne ako Lisabon, aj Bratislavu ospevovali básnici, spisovatelia, cestovatelia, milovali hudobníci, výtvarníci a vinári, z bližšieho aj širšieho okolia a z celého sveta. Na rozdiel od Lisabonu, toto všetko je preč.

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

Rôzne druhy participatívneho rozpočtu

Rôzne druhy participatívneho rozpočtu

Na konci januára som mala prednášku na medzinárodnej konferencii o participatívnom rozpočte, ktorá sa konala v Berlíne. Konferencia bola veľmi zaujímavá a stretla som tam veľa ľudí, ktorí sa participatívnym rozpočtom zaoberajú po celom svete a o ktorých som dovtedy len počula alebo si s nimi vymenila elektronickú poštu. Čo ma však skutočne ohromilo, bolo poznanie, ako je participatívny rozpočet v rôznych častiach sveta odlišný.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Saint-Denis

Stredoveké historické mesto Saint-Denis leží v severnej časti metropolitnej oblasti Paríža, v regióne Ile-de-France a od centra Paríža je vzdialené len necelých desať kilometrov. Je sídlom univerzity, významným centrom politického, kultúrneho, športového či politického života vo francúzskom a európskom význame (Majstrovstvá sveta v rugby, Európske sociálne fórum...), známe bohatým historickým dedičstvom. V posledných desiatich rokov vzrástol počet obyvateľstva o 12-tisíc osôb a v súčasnosti žije v Saint-Denis viac ako stotisíc obyvateľov. Participatívny rozpočet mesto prijalo v roku 2001.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Saint-Denis

Stredoveké historické mesto Saint-Denis leží v severnej časti metropolitnej oblasti Paríža, v regióne Ile-de-France a od centra Paríža je vzdialené len necelých desať kilometrov. Je sídlom univerzity, významným centrom politického, kultúrneho, športového či politického života vo francúzskom a európskom význame (Majstrovstvá sveta v rugby, Európske sociálne fórum...), známe bohatým historickým dedičstvom. V posledných desiatich rokov vzrástol počet obyvateľstva o 12-tisíc osôb a v súčasnosti žije v Saint-Denis viac ako stotisíc obyvateľov. Participatívny rozpočet mesto prijalo v roku 2001.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv. 

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

Právo na mesto (2)

Právo na mesto (2)

Posledná rázna expanzia urbanizačného procesu, podobne ako všetky predchádzajúce, priniesla neuveriteľnú zmenu životného štýlu. Vo svete, v ktorom sa konzumerizmus, turizmus, kultúrny priemysel a priemysel založený na vedomostiach stali najdôležitejšími aspektmi mestskej politickej ekonómie, sa kvalita života v meste rovnako ako mesto samotné stala tovarom.

First Previous
  • 1
  • 2
Next Last