Čo je verejné zvažovanie?

Verejné zvažovanie (deliberácia), jednoducho zadefinované, je diskusia a rozhodovanie, ktoré je potrebné predtým, než môžme vyriešiť problémy, ktoré ovplyvňujú naše komunity. Inými slovami, predtým, než si vyberieme, kde chceme vybudovať cestu, potrebujeme vziať do úvahy rozličné hodnoty a záujmy, ktoré ako ľudia máme. Potrebujeme tiež vziať do úvahy náklady a kompromisy, ktoré sme ochotní prijať za naše hodnoty.

Všeobecnejšie povedané, verejné zvažovanie je názov, ktorý používame na diskutovanie o rozličných modeloch komunikácie, ktoré sú vytvorené tak, aby pomohli občanom sformovať ich vlastný politický hlas. V skutočnosti vzniklo a bolo preskúmaných mnoho verejných zvažovacích "prístupov". Model, ktorý je skúmaný od r. 1981, je National Issues Forum, ale iné prístupy k deliberácii zahrňujú Everyday Democracy (Každodenná demokracia), AmericaSpeaks, Deliberative Polling (Deliberatívne hlasovanie), Citizen Juries (Občianske poroty) a mnohé a mnohé ďalšie. Bez ohľadu na to, aký prístup si vyberieme, verejné zvažovanie má určité charakteristiky.

Charakteristiky verejného zvažovania

1. Verejné zvažovanie nie je iba o expertoch.

Fóra verejného zvažovania sú štruktúrované tak, že žiadne tituly, status alebo pozícia nie sú zdôrazňované alebo také dôležité ako v iných oblastiach. Deliberatívne fóra sú navrhnuté tak, aby boli priestorom, kde je najdôležitejším vklad verejnosti. Experti slúžia ako dôležitá rola v spoločnosti, ale v týchto skupinách nás menej zaujímajú experti, informujúci o problémoch a viac nás zaujíma spôsob, ako sa prepracujeme ťažkými voľbami a výberom ako spoločenstvo rovnocenných ľudí. Uznávame, že v týchto skupinách budú vždy rozdiely v moci a úrovniach poznania a znalostí, takže povzbudzujeme ľudí, ktorí majú moc či odborné znalosti, aby počúvali viac v tomto kontexte, než v takom, na aký sú zvyknutí v iných oblastiach. Veríme, že jednou zo zručností, ktorú si môžu experti rozvinúť a ktorá často nie je povzbudzovaná, je schopnosť počúvať a nebyť v zovretí očakávaní druhých, že musia vedieť všetko. Experti sa môžu naučiť hodnotám verejnosti, koniec koncov, len vtedy, ak načúvajú hodnotám verejnosti. Aby sme mohli nájsť najlepšie riešenia pre našu komunitu, musia byť vypočuté hlasy a hodnoty nás všetkých.

2. Verejné zvažovanie si vyžaduje rovnosť príležitostí.

Na deliberatívnych fórach, ktoré sa zvyčajne konajú v skupinách, ktoré nemajú viac ako 25 členov, má každý účastník priestor hovoriť. Všetky myšlienky účastníkov sa zaznamenávajú a kompilujú do správy na záver fóra. Počúvaním každého účastníka a zaznamenávaním jeho príspevku, bez ohľadu na titul či jeho spoločenské postavenie, majú všetci účastníci príležitosť priamo ovplyvňovať výsledok.

3. Verejné zvažovanie je o práci s výberom, ktorý sa líši od dialógu či debaty.

Pri dialógu sa ľudia často snažia o vzťah, o to, navzájom si porozumieť a hovoriť o neformálnych otázkach. Pri debate všeobecne existujú dve pozície a jedna strana sa snaží „vyhrať" nad tou druhou. Deliberácia (zvažovanie) si vyžaduje aj dialóg, aj dobrú argumentáciu, ale vyžaduje si tiež niečo viac. Pri deliberácii stoja ľudia pred výzvou starostlivo zvážiť rozličné prístupy a pohľady tých druhých, vykonať neľahkú voľbu a zvážiť nepríjemné a často emocionálne dôsledky a kompromisy tejto voľby.

4. Verejné zvažovanie si vyžaduje diverzitu (rôznorodosť).

Verejné zvažovanie si vyžaduje to, aby jednotlivci, ktorí sa zídu za stolom, aby spolu zvažovali, reprezentovali rôznorodosť svojej komunity. Zvolávaním sa organizovaním rôznorodých fór dokážu ľudia urobiť najlepšie rozhodnutia, pretože spolu zápasia s ľuďmi, ktorí sú im podobní aj odlišní od nich.

5. Verejné zvažovanie sa snaží o spoločný záujem, nie konsenzus či kompromis.

Konsenzus sa všeobecne týka typu rozhodnutia, kde sa v rámci skupiny musia všetci zhodnúť, dohodnúť, kým kompromis sa týka rozhodnutia, kde sa každý človek či každá zúčastnená „strana" niečoho vzdáva. Pri verejnom zvažovaní však ľudia môžu, ale aj nemusia všetci súhlasiť a zhodovať sa. Cieľom verejného zvažovania je skôr nájsť spoločný základ, čo značí, „činy či postupy, ktoré sú akceptovateľné pre skupinu, ktorej jednotliví členovia môžu ešte stále prechovávať svoje odlišné hodnoty a mať rozličné názory, ale zdieľajú spoločný referenčný rámec či pocit smerovania. Z praktického hľadiska je potrebné identifikovať dostatočne veľký spoločný základ, aby sa dalo ísť ďalej." (Melville, Willingham a Dedrick, The Deliberative Democracy Handbook, str. 47)

Ako sa verejné zvažovanie odlišuje od iných skupinových stretnutí občanov?

Verejné zvažovanie sa líši od väčšiny verejných stretnutí občanov, pretože tieto stretnutia sú buď jednosmernou komunikáciou (občania k tým, ktorí rozhodujú alebo naopak), alebo rozhovorom medzi občanmi a tými, ktorí rozhodujú, ale pravdepodobne nejde o rozhovory medzi občanmi samotnými.

Verejná deliberácia sa tiež odlišuje od väčšiny tematicky zameraných skupín (focus group), pretože všeobecne sa tí, ktorí organizujú tieto skupiny pokúšajú „zachytiť", čo si ľudia myslia. Prieskumy verejnej mienky a tematicky zamerané skupiny možno využiť na zistenie toho, čo si ľudia myslia, no nie sú navrhnuté tak, aby naozaj zmenili to, čo si ľudia myslia – a spôsob, ako ľudia politicky myslia, je normálne jednostranný.

Tí, ktorí praktizujú verejné zvažovanie, facilitujú procesy, aby sa občania spolu rozprávali, prepracovávali sa ťažkými otázkami a problémami a vykonávali neľahký výber. Snažia sa dostať ľudí od individuálneho názoru k verejnému posúdeniu. Alebo, iný spôsob, akým sa to dá vyjadriť, je ten, že sa snažia rozšíriť náš záujem o seba samých požadovaním, aby sme zvažovali s druhými, aby sme videli to, ako problémy ovplyvňujú nielen nás samotných, ale aj našu komunitu. Keď tak občania robia, stávame sa riešiteľmi problémov, nie len púhymi konzumentmi či politickými divákmi. A súčasťou deliberatívnej demokracie je posunúť sa od tohto obrazu občanov ako púhych „konzumentov" či „divákov", pretože tieto modely sú pre našu komunitu menej produktívne.

Tí, ktorí rozhodujú o veciach, svojou účasťou na deliberatívnych procesoch začnú rešpektovať rozhodnutia, prijaté na týchto fórach, pretože zvyčajne tí, ktorých počúvajú, sú zväčša jedinci, ktorí sú v silnej opozícii.

Čo získajú jednotlivci a komunita participáciou?

Ľudia začnú seba prežívať odlišne, budú mať pocit moci nad rozhodnutiami, ku ktorým v komunite dospeli a zážitok, že na nich záleží.

Deliberácia zmenšuje náš sklon „démonizovať" druhú stranu a snaží sa zmeniť polarizovaný boj nad pozíciami. Nesúhlas sa často stáva východzím bodom a nie bodom, kde sa veci končia. Ak sa nikdy nerozhodujeme o tom, čo je dôležité pri rozhodovaní, najprv ako komunita, nikdy sa nedostaneme z polarizovaných a pozičných bitiek, keď už rozhodujeme. Pri deliberácii (zvažovaní) ideme hlbšie, tým, že dávame riešenia na problém v kontexte toho, čo si ľudia cenia.
Ľudia sa viac začnú angažovať v dôležitých otázkach, týkajúcich sa ich komunity. Začnú definovať občianstvo ako niečo, čo musí byť viac, než len zúčastňovanie sa na voľbách, než len dobrovoľníctvo, než len dávanie peňazí, či len prečítanie si novín a a byť iba „divákom" politiky.
Keď je vklad ľudí vzatý do úvahy, pôjdu voliť.
Keď je vklad ľudí vzatý do úvahy, chcú sa dobrovoľne zapájať viac.
Keď ľudia vedia, že na ich hlase záleží, majú tendenciu sa vzdelávať vo veci otázok a problémov, takže sú pripravení hovoriť. Keď viete, že na vašom hlase záleží, narastá tým ochota každého byť lepšie informovaný.
Keď na vklade ľudí záleží, chcú produktívnejšie vzťahy so svojou vládou a s rôznymi členmi ich vlastnej komunity. Ľudia si tiež začnú viac ceniť nové – produktívnejšie – spôsoby práce v skupinách.
Zatiaľ čo ľudia nemajú sklon meniť svoje hodnoty či názory počas jedného stretnutia či fóra, svoje skúsenosti si rozšíria a je pravdepodobnejšie, že zmenia svoj postoj voči pozícii, ktorej oponujú a voči ľuďom, ktorí ju zastávajú.
Ľudia majú sklon prejsť od chápania toho, ako problémy ovplyvňujú ich samotných k chápaniu toho, ako vplývajú na ich komunitu. Názory (pohľady) ľudí sa často nezmenia, ale skôr sa rozšíria.
Participácia (účasť) na fórach vo všeobecnosti zvyšuje naše spojenie s komunitou, rozširuje naše sociálne vzťahy a dáva nám možnosť uznania pre rôznych členov našej komunity.

Čo získajú z práce so správami, vygenerovanými na deliberatívnych fórach, ako aj z načúvania, participácie, sponzorovania a podporovania verejného zvažovania komunitní lídri, tí, čo rozhodujú a vláda?

Lídri a zvolení zástupcovia, ktorí konzultujú s moderátormi o správach z fór, alebo ktorí sa zúčastňujú na verejnom zvažovaní, získavajú lepšie výsledky, než z rozhodutí, ktoré boli prijaté spôsobom „zhora nadol" (viď. Fung, A. a Wright, E.O., 2001: „Deepening Democracy: Innovations in Empowered Participatory Governance." Politics and Society, 29(1), 18.)
Verejná účasť na fórach tiež zvyšuje dôveru verejnosti voči politikom, pretože verejnosť, prostredníctvom procesu rozhodovania, dospeje k porozumeniu toho, aké ťažké je vykonávať politické rozhodnutia za komunitu.
Tí, ktorí sú vo verejnom zvažovaní zapojení, sa snažia vytvoriť nový vzťah medzi verejnosťou a vládou. Zistili sme, že prieskumy verejnej mienky nám často povedia to, čo si verejnosť myslí, keď nemyslí. Hodnota fór verejného zvažovania spočíva v tom, že ich výsledkom je správa, ktorá nám dáva zmysluplné porozumenie toho, ako verejnosť premýšľa. V našom výskume sme sa dozvedeli, že keď porovnáte to, čo politickí experti alebo médiá hovoria, s tým, čo hovorí verejnosť, tak zistíte, že tieto správy sa často veľmi líšia. Verejné zvažovanie je ďalší spôsob ako vytvoriť to potrebné spojenie medzi verejnosťou, médiami a vládou.
Verejné zvažovanie nie je všeliek. Ale keď ľudia musia spolupracovať nad problémami spôsobmi, ako lídri, aj lídri zistia, že vklad verejnosti je pre nich cennejší a menej frustrujúci, pretože lídri sa zodpovedajú za to, aby uspokojili široké spektrum často protirečivých požiadaviek.

Preklad textu zo stránky: Center for Public Deliberation